Peklo KD

Rezervácia

Skúšobná prevádzka
[dopbsp id=“2″ lang=“sk“]

Sála KD

Rezervácia

Skúšobná prevádzka
[dopbsp id=“1″ lang=“sk“]

Geografická poloha

google-mapa-dolne-otrokovceGeografická poloha Dolné Otrokovce:

Zemepisná šírka: 48.467, Dĺžka: 17.933
48° 28′ 1″ Severné, 17° 55′ 59″ Východná

Rozloha obce Dolné Otrokovce:
930 ha, 9,30 km² (3,59 sq mi)

Poľnohospodárská pôda spolu: 8,53 km2 853 ha – 92%
– Pôda orná: 8,09 km2 – 809 ha – 94,87%
– Záhrady: 0,20 km2  – 20 ha  – 2,29%
– Trvalé trávnaté porasty: 0,24 km2  – 24 ha  – 2,80%
Pôda nepoľnohospodárská spolu: 0,77 km2  – 77 ha  – 8%
– Lesný pozemok: 0,30 km2  – 30 ha  – 38,65%
– Vodná plocha: 0,05 km2  – 5 ha  – 5,98%
– Plocha zastavané nádvoria: 0,35 km2  – 35 ha  – 45,72%
– Plocha ostatná: 0,07 km2  – 7 ha  – 9,65%

Nadmorská výška Dolné Otrokovce:    181 m

Klíma Dolné Otrokovce:
Oceanic climate (Köppen klimatickej klasifikácie: Cfb)

História športu

ŠPORT V OBCI

Dá sa povedať, že v našej obci bol vždy medzi športmi dominujúci futbal, čo sa aj patrične  vynasnažíme v tejto časti ukázať.

No že to nebol len futbal, tak si pozrite celú športovú časť a dozviete sa čo ste možno nevedeli.
fminulosť Tiefenbacherová 064Začiatky futbalu sa n našej obci datujú od roku 1935. Jeho zakladateľmi boli bratia Šulikovci. Súťažne sa začalo hrať v roku 1953-1954, kedy si Ján Belán zlomil nohu a prestalo sa hrávať. Futbal znovu ožil v roku 1969. Súťažne sa hralo v IV. Triede až do roku 1984, kedy pre nedostatok hráčov futbalový klub dočasne zanikol. Vtedajšie družstvo pod vedením trénera B. Bahna dosahovalo dobré výsledky. Najlepším strelcom toho obdobia bol Jožko Šulík, ktorý v sezóne 1975-1976 nastrieľal 22 gólov. Po 10 ročnej odmlke sa znovu začalo hrať v roku 1995 kedy naše mužstvo hralo 8. ligu.

  • v roku 1961 bolo ihrisko pri Jozefovi Kuklovi
  • v roku 1971 bolo vybudované ihrisko na Pažiti
  • v roku 1974 sa vybudovali pri ihrisku šatne
  • V roku 1935 keď sa začalo súťažne hrávať. Prvý zápas sa po incidente brankára hostí na nášho útočníka skončil nakoniec bitkou.
  • Prvé „kopačky“ urobil hráč Šulík z bagančí v roku 1936
  • V roku 1948 takmer futbalovú činnosť zastavila lopta, jediná sa pokazila a a nebolo na novú.

Z ostatného športu

V roku 1950 bola založená aktívna „Jednotná telovýchovná organizácia Sokol“. Organizácia organizovala napr. závody v ľahkej atletike, cyklistike, futbale (1951), dvojdňové lyžiarke preteky (1952).
V rokoch od 1954 sa v našej obci najviac hrával volejbal. V Hliníku (dnešný park) si mladí vybudovali volejbalové ihrisko. Volejbalové mužtvo potom chodievalo hrávať aj do susedných obcí ako Tekoldany, H. a D. Trhovište.

Požiarnici

P1020740

Dobrovoľní požiarnici alebo hasiči boli v našej obci združovaní pod rôznymi názvami ako „Hasičská jednota“, „Hasičský zbor“ ….
Organizovali sa v nej/nich muži aj ženy.

História obce

Dolné Otrokovce sa nachádzajú v západnej časti Nitrianskej pahorkatiny a juhovýchodne od Považského Inovca s nadmorskou výškou 180m.n.m.. Od okresného mesta Hlohovec je vzdialená 12km.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1113 pod menom „ADRADIC“. V roku 1249 pri súpise majetku oborského kláštora v listine kráľa Belu IV. Je obec spomínaná pod menom „ALSO ATRAK“.  Z toho obdobia existuje mapa obce v maďarskom jazyku.

V roku 1548 bola obec majetkom Mikuláša Ujfalussyho.  V roku 1598 daroval obec kráľ Rudolf, Blažejovi Nagyvatyimu.  Následne v tom istom roku bola obec úplne spustošená tureckým vojskom. Pri spustošený bolo zabitých veľa obyvateľov, ktorých kostry sa nachádzali pri vykopávkach základov kostola, pri kopaní základov budov JRD v lokalite Lapoš.  A pri kopaní pivnice v ulici za cintorínom.  

V roku 1600 vymrel rod majiteľov Babindalyov a majetok bol rozdelený na viac čiastok. Dostali z neho – Kochanovci, Ábelovci, Lucsanyi, Rákoczy a Rudnyanský. Menovaní sú pochovaní na miestnom cintoríne. Niektoré názvy časti obcí po týchto majiteľoch sú v povedomí hlavne starších obyvateľov aj dnes.   Napr. Kochanovec časť na hornom konci obce za domom po Harskom J. smerom k Rožnákovi M.

V roku 1750 kupil Rákoczyho majetok nemec z Hanoveru Benighaus. Spolu so švagrom Gronigerom bývali spoločne v dome za terajším hostincom  Vo dvore tohto domu sa nachádzal portálny kameň – erb.

Za Rakúsko – Uhorska mala v obci majetok – pôdu a majer grófka Cyókiová, ktorá mala sídlo v kaštieli v obci Horné Otrokovce. V tom čase žilo v našej obci niekoľko zemanov, napr. Steiner (teraz tam stojí dom V. Kupca), ďalej žid Golderberg (pozostatky domu ešte stoja za kostolom).

V roku 1920 sa stal novým majiteľom majera po grófke Gyokiovej prisťahovalec od Holíča, Ján Pihorňa. Majer bol pre zlý stav v roku 1988 asanovaný. Dnes tam stojí firma OPO.  

fminulost-tiefenbacherova-032Vojnové roky 1941 – 1945

Do vojny proti Rusku boli nasadení aj naši chlapci  – vojaci, ktorí v tom čase vykonávali základnú vojenskú službu. Vo vnútrozemí gestapo prenasledovalo židov a komunistov. Naši občania sa zachovali statočne, nikto nikoho neudal a v niektorých rodinách potajme ukrývali židov a takto im zachránili životy.

Keď v roku 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie proti Nemcom, niektorí naši občania – vojaci sa pridali na stranu partizánov. Nemci ich však zajali a odvliekli do trestaneckých táborov v Nemecku. Boli to: Ján Ďuriš, Š. Buzássy, a M. Rožňák. Po vojne sa všetci vrátili domov. Zo SNP sa však nevrátil Ján Krakovik, ktorý padol v boji s Nemcami na strednom Slovensku. Na jeho počesť je na budove KD osadená pamätná tabuľa.

Prechod frontu našou obcou sa datuje dňom 1.4.1945, kedy do našej obce prišli prvé ruské vojská. Deň predtým však došlo k tragickej udalosti. Ruské vojsko ostreľovalo našu obec a črepina z granátu zasiahla smrteľne do chrbta vtedy 19 ročného  Michala Kuklu. Jeho mŕtvolu našli kamaráti pod malinou na hornej pažiti. Je pochovaný na miestnom cintoríne.

Socializácia a vznik JRDfminulost-Tiefenbacherova-044u

Socializácia obce, čiže kolektivizácia sa v našej obci začala v roku 1957. Ako prví podpísali prihlášky vstupu do JRD, Vendel Nižňanský, Mária Ondrová, Mária Trebuláková a Mária Repčíková. Prvá ustanovujúca schôdza sa konala 27. Augusta 1957, na ktorej bol za predsedu JRD zvolený roľník Jozef Trebatický.

Začiatky spoločného hospodárenia boli veľmi ťažké. Vtedy ešte nebolo strojov ani priestorov. Odmeňovanie bolo na jednotky a z časti v naturáliách. V roku 1958 prevzal funkciu predsedu JRD L. Ďurka, ktorý sa jej za krátky čas vzdal a do funkcie predsedu bol zvolený Ján Ďuriš.

V roku 1963 bol na členskej schôdzi opäť zvolený Štefan Buzassy, ktorý túto funkciu zastával až do roku 1975, kedy došlo ku zlúčeniu nášho JRD s JRD Merašice a JRD Tekoľdany v jeden hospodársky celok so sídlom v Tekoľdanoch. Na čele nového celku bol vtedy predseda Július Macejka. Tohto v roku 1989 vymenil Milan Domaracký. Po jeho odchode z JRD bol za predsedu zvolený Ján Tabaček.

V Období 1963 – 1975, kedy bol predsedom Š. Buzassy došlo k ekonomickému rozmachu družstva a tým i k zvýšeniu životnej úrovne družstevníkov. Bola dobrá spolupráca JRD a tunajším MNV. Za pomoci JRD sa vybudoval v obci vodovod, postavili sa šatne pre futbalistov, upravili sa cesty a urobili rigoly.

Z histórie ešte možno treba dodať, že za Slovenského štátu v r. 1939 – 1944, keď boli prenasledovaní židia, bol skonfiškovaný všetok majetok Vojtecha Goldbergera a na jeho pôde hospodáril Fond Slovenského štátu. Správcom bol vtedy istý Búchala. Po roku 1945 sa majetok vrátil pôvodnému majiteľovi.

V roku 1949 sa vzdal svojho majetku J. Pihorňa. Tento jeho majetok aj s budovami a dobytkom prevzali Štátne majetky, ktoré na ňom hospodárili až do doby, keď tento majetok prevzalo miestne JRD. Správcom štátneho majetku bol Ján Chrenka, ktorý bol veľkým zanietencom futbalu.

1113 – z poverenia kráľa Kolomana bol spísaný majetok benediktínskeho kláštora

Zoborská listina, kde sú Otrokovce spomínané pod názvom ADRADIC

1156-  Ostrihomský arcibiskup – obec je spomínaná ako ATTRAK

1249- pri súpise majetku zoborského kláštora je zápis o existencii obce v listine

Kráľa Belu IV ako ALSO ATRAK fminulost-Tiefenbacherova-051

1343- obec je spomínaná ako ATRAKY

1416- je obec rozdelená na ALSO ATRAK – Dolné Otrokovce  a FELSO ATRAK – Horné Otrokovce

1435- uhorský kráľ Žigmund Luxemburský donáciou daroval majetky /potvrdil/

ALSO ATRAK a FELSO ATRAK  rodine Kostolányiovcov

1548 – patrila Mukulásovi Ujfalussymu

1583 – kráľ Rudolf obec daroval Blažejovi Nagyvatyimu

1598 – obec bola spustošená – vypálená tureckým vojskom

1600 – vymrel rod Babindalovcov a majetok bol rozdelený medzi Kochanovcov, Abelovcov,Lucsanyiovcov, Rakoczych, Rudnyanských a Tarekovcov

1750 – kúpil po Rakoczym majetok nemec Beninnghaus z Hanoveru a so švagrom Grôningerom

1772 – po súdnom spore o deľbu dedičného majetku, ktorý sa konal v Pešti  predala rodina Koronthaly majetky v Horných a Dolných Otrokovciach rodine Vranovich a po smrti manžela predala majetok grófke Gyôkiovej

1773 – sa na vojenských mapách objavil názov Dolnj  Otrokowcze – h.Alsó-Attrak

1781 – je na listine pečať POSSIONUS ALSO ATRAK

1705 – bol na základe sečianského mandátu Františka II Rákociho 1705 prebraný Kostol evanjelikmi a kalvínmi aj v našej obci

1920 – grófka darovala majer prisťahovalcovi od Holiča Janovi Pihorňovi a manželke

Správa Obce

Za čias Rakúsko – Uhorska boli všemožnými pánmi v obci statkári prípadne zemania. Po skončení prvej svetovej vojny a zániku Rakúsko – Uhorska v 1918, kedy vznikla prvá Čsl. Republika sa na obciach začali vytvárať tzv. Obecné stolice na čele s richtárom obce.

1918 – Vanko, richtár obce

1932 – Ďurka Ján, Richtár obce

1934 – Gróniger Július, richtár obce

V roku 1939 – 1945 sa za existencie prvého Slovenského štátu boli spravujúcim orgánom Obecné rady a komisár obce.

1939 – Ďuriš Jozef, komisár obce

1945 – Pihorňa Ján, richtár obce

Po roku 1945 boli zriadené Rady miestneho národného výboru na čele s tajomníkom. Po roku 1950 sa to zmenilo na Rady MNV, na čele s predsedom MNV a tajomníkom.

1950 – Ďuriš Vít, predseda MNV

1964 – Masaryk Jozef, predseda MNV

1966 – Behúl Jozef, predseda MNV

1986 – Lehocký Anton, predseda MNV

Od roku 1992 boli vytvorené obecné zastupiteľstvá na čele so starostom obce.

1992 – Buzassy Štefan, starosta obce

1998 – Mičianová Emília, starosta obce

2002 – Zbojek Pavol, starosta obce

2007 – Mičianová Emília, starosta obce

2010 – Mičianová Emília, starosta obce

2015 – Maršala Ján, starosta obce

Kancelária obecného úradu bola po prvýkrát zriadená v roku 1951 na starom Benighausovom dome. Dovtedy úradovali richtári doma. Písomnú agendu chodil jedenkrát do týždňa vybavovať Kramár z notárskeho úradu Horných Otrokoviec. Po zriadení funkcie tajomníka MNV sa začalo úradovať denne.

Nová budova (terajšia) obecného úradu a kultúrneho domu bola odovzdaná do užívania v roku 1960 a odvtedy pracuje na obecnom úrade aj administratívna pracovníčka.  V tom roku bol v obci vybudovaný aj obecný rozhlas, ktorý nahradil bubeníka. Známym obecným zriadencom, bubeníkom a poštárom bola vdova Alžbeta Ďurišová a neskôr Nosál.  Obecným hlásnikom a pastierom bol Králi a neskôr Kasana.

 

História farnosti

Na základe sečianského  mandátu Františka II Rakociho o náboženskej slobode bol 22.1.1706 kostol  v Dolných Otrokovciach prebraný evanjelikmi a kalvínmi.

Prvá zmienka o kostole, ktorá pochádza z Vlastivedného múzea z Hlohovca, ktorú našiel Mgr. Jozef Urminský z Vizitácii z fary pochádza z r.1748, kedy dolnootrokovský rodák Mikuláš Tanka odkázal vo svojom testamente zo dňa 9.5.1748 finančnú hotovosť a pozemky pre kostol sv.Michala Archanjela. Domnievame sa, že kostol bol postavený v priebehu 16 storočia (vchodové dvere boli na východe, oltár  na západe ) ako filiálny kostol hornotrhovištskej fary.

Podľa farskej kroniky v roku 1787 boli od farnosti oddelené Dolné Trhovište, Galanová a Podlakša , tieto boli pričlenené k Pastuchovu a Dolné Otrokovce a Tepličky boli pričlenené k Hornému Trhovišťu, odvtedy patríme pod farnosť a pravdepodobne i odvtedy chodili deti z D.Otrokviec do školy do H. Trhovišťa až do roku 1907

fminulost-Tiefenbacherova-057Jeho pôvodný donátor nie je známy. Rozpadať sa začal od roku 1890.  Zostali po ňom len tri kopy kameňa, ktoré boli pred výstavbou nového kostola rozvezené po cestách. V priebehu 1.svetovej vojny( v rokoch 1914-1918)  stála len veža, ktorá sa rozpadla. Kostol bol vybudovaný z lomového kameňa.

V roku 1932- 1934 postavili na jeho mieste nový kostol s rovnakým zasvätením.  Kostol staval majster Tršťanský so svojími murármi z Hlohovca.Bol vysvätený na Michala, kedy sa slúžila prvá svätá omša. V tom čase bol oltár prázdny, socha sv. archaniela Michala bola dodaná až o rok.  Pôvodný barokový oltárny obraz s vyobrazením Archanjela Michala je dnes nezvestný. V čase výstavby kostola sa slúžili omše v miestnej škole.

V okolí kostola bol cintorín, pozostatky sa nachádzajú aj pod cestou aj pod Kupcovým domom. Podľa nariadenia Jozefa II. sa od roku 1790 nesmelo pochovávať v blizkosti kostola / epidémie /. V tomto období pravdepodobne vznikol i náš cintorín.

Zvon pochádza tiež z roku 1934 a odlial ho ALOJS KURDEL z Trnavy  vtedy bol  správcom fary Jozef  Satko/ 1919-1934 /. Na zvone je napísané :

Živých volám

Mrtvych oplakávam

Mračná zahánam

Venuvané z milodarov Dol.Otrokovských

Veriacich za správcu fary Jozefa Satko 1934

Lial  Alojs Kurbel V Trnave.

Oltár pochádza od  Jozef Seilnacht žil 1859-1939

Veľký kríž so sochou urobil na česť a slávu Božiu Sylvester Ševčík z Hlohovca1936

Kríž misijný 1934 venoval kostolu a vyrobil stolár M. Bahn   ako i lavice a spovedelnicu

Harmónium venoval kostolu Jozef Maršala a manželka rodák 1936, vtedy žijúci v Amerike

Sochu Pany Márie venoval kňaz  Jozef Satko

Krížovú cestu – peniaze venovala Horníková Jozefína žijúca v Amerike, krížovú cestu dal vyrobiť kňaz Vojtech Packa a na osvetlenie prispelo ochotnícke divadlo z obce , neskôr v roku 2008 zakúpil nové osvetlenie krížovej cesty kňaz Peter Jelínek.

 Andelíčka venovala kostolu Pogádyová  Mária

V roku 1960 bola prevedená rozsiahla oprava  kostola – fasáda, veža z milodarov veriacich a sumu 4.000 korún zaplatil kňaz František Málik, ktorý vo farnosti nezostal dlho pre potýčky s úradmi. Okolie kostola upravilo družstvo bágrom a občania brigádnicky vybudovali betónový mur pre osadenie pletiva v hodnote 9.000 korún, ktoré boli z rozpočtu obce. Z okolia kostola boli vykopané olivy, aby neohrozovali pletivo, osadenie pletiva robil stavebný podnik z Hlohovca.

Ďalšie rozsiahlé opravy boli v roku 1991 za kňaza Hrebíčka, kedy bola opravená strecha, veža, omietka, oplotenie, vo vnútri náteri okien, dverí, lavíc, reštavrácia sôch, oltára, obrazov, vybudovalo sa ozvučenie kostola, tieto práce boli ukončené v októbri a boli v hodnote 144.187 Kčs. Peniaze sa získali zbierkou od občanov a ruženských peňazí. Kostol vymaľoval Čambal.

2004 boli urobené nové dvere do zákristie, 2009 boli urobené nové vchodové dvere z príspevku občanov a obce prácu zdarma urobil Peter Kupec

V roku 2002 obec venovala lipový kríž s korpusom Ježiša do domu smútku

V roku 2001 za kňaza Pavlíka Daniela bol postavený kríž pred kostol s nápisom „ Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami“, za kňaza Pavla Čurku obec vymenila gamatky  v kostole za  elektrické kúrenie, schodisko – dlažbu vyrobili nezamestaní a zábradlie vyrobil Ševčík Jozef so synom Miroslavom.

V roku 2005 boli urobené prístrešky- markizy pred dvere.

Za kňaza Jelínka a  v roku 2008 bola prevedená injekčná drenáž – odvlhčenie kostola a k tomu potrebné práce- odstránenie vlkého muriva, kožovanie, maľovanie.

Kostol vymaľoval Marian Kupec a farbu venoval Miroslav Jurčo.

Kňazi pôsobiaci v našej farnosti :

Jozef Satko 1919- 1934

Pavol Drgoň 1935 – 1942

ThDr.Rudolf Sulo  1943 – 1960

František Málik1960/Ilava väzeň/

Bernárd Pobuda 1960-1962 zastupoval

Vojtech Packa 1962 – 1978

Benedikt Jakabovič  1978 – 1989

Pavol Hrebíček   1989 – 1992

Jozef Franta 1992 – 1997

Daniel Vladimír Pavlík 1997 – 2002

Pavol Čurka 2002 – 2007

Peter Jelínek  2007- 2009

Pavol Hladík  2009

Kňazi pôsobiaci v Hornom Trhovišti :

Anton  Vlkovič                   1782-1792

František Kmotorkay          1792-1794

Ján Urbanovský                  1794-1807

Andrej Viktor                      1807-1811

Jozef Melicsek                    1811-1821

Ján Kauer                            1821-1828

Ľudovít Nozdrivický          1828-1832

Ignác Richter                      1832

Imrich Jedlicska                 1832-1836

Jozef Koch                         1836-1859

Ján Dubnický                     1859-1864

František Barton                 1864-1867

Jozef Takacz                       1867-1873

Michal Buday                     1873-1884

Jozef Skokánek                   1884-1890

Teodor Jedinák                   1890

Pavol Bednár                      1890-1918

Rudolf Janík                       1918-1919 spracoval Vojtech Packa- kňaz

 

Erb obce

dolne_otrokovceRYTIER

Historickú symboliku obce Dolné Otrokovce poznáme podľa odtlačkov pečatidiel z 18. Stor. Zachovali sa na archívnych dokumentoch Nitrianskej župy – urbárskych písomnostiach, uložených v Štátnom oblastnom archíve v Nitre. Prvá pečať nesie kruhopis POSSIONIS ALSO ATRAK 1781. V jej strednej sú zobrazené dva skrížené nástroje. Prof. Jozef Šimončič ich v r. 1980 charakterizoval ako klčovnicu a motyku. Novšie však komisia MV SR, identifikovala prvý nástroj ako Sekeru a druhý ako motyku.

Druhá pečať s kruhopisom PSSIONIS.ALSO.VARASD tiež opísal prof. Šimonič a jej pečatný motív identifikoval ako sv. Juraja na koni.

Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erboch), vexikologické (náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) zákonitosti, pravidlá a zvyklosti. Podľa odporúčania Heraldickej komisie MV SR sa pri tvorbe obecného erbu vychádzalo z heraldicky čistejšej predlohy s motívom skrížených nástrojov. Na želanie obce sa však vo väčšom erbe aplikoval aj motív so sv. Jurajom, ako rytierom.

S ohľadom na heraldické pravidlá erbovej tvorby, je vzhľadom na obsahovú náplň erbu najvhodnejšie sfarbenie štít červený – vo farbe svätojurajskej zástavy – kovové časti nástrojov strieborné, drevené zlaté.

Erb obce Dolné Otrokovce, vychádzajúci z historickej predlohy má túto podobu:           dolne_otrokovce

V červenom štíte skrížené strieborné nástroje – sekera a motyka – na zlatých poriskách

Vo väčšom erbe obce stojí za základným erbom sv. Juraja v striebornom brnení a prilbe, pravicou držiaci zlatú žrď so striebornou, lastovičím chvostom ukončenou zástavou so znamením červeného heroldského kríža.

Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo všetkých heraldických katalógoch s erbmi obcí, a teda pri publikovaní erbu obce Dolné Otrokovce v heraldických publikáciách ho nebude potrebne znova upravovať.

V zmysle heraldickej konvencie bude možné zlatú podľa potreby zamieňať aj so žltou a striebornú s bielou, pričom sa budú vždy popisovať ako zlatá a strieborná.

dolne_otrokovce_vlajkaPri čierno – bielom vyjadrení farieb sa červená vyjadrí zvislým šrafovaním, zlatá bodkovaním a strieborná ostáva voľná.

Vlajka obce Dolné Otrokovce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej, červenej, žltej, červenej, žltej, červenej, a bielej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Pečať obce Dolné Otrokovce je okrúhla, uprostred s obecnými symbolmi a kruhopisom OBEC DOLNÉ OTROKOVCE.

Zástava obce Dolné Otrokovce má podobnú kompozíciu ako vlajka. Pomer strán však nieje záväzne stanovený, čo znamená, že môže byť zástava aj dlhšia.

Štandarda starostu obce Dolné Otrokovce má medzi ostatnými symbolmi obce osobitné postavenie. Je vlajkou starostu, jedným z odznakov jeho úradu. Podobá sa znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách obce. Rozdiel je tiež v tom, že kým znaková zástava môže byť zhotovená v mnohých exemplároch, štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení. A býva tiež zhotovenejšia luxusnejšou technikou.

 

Fotogaléria MŠ

Základné údaje kontakty