Geografická poloha

google-mapa-dolne-otrokovceGeografická poloha Dolné Otrokovce:

Zemepisná šírka: 48.467, Dĺžka: 17.933
48° 28′ 1″ Severné, 17° 55′ 59″ Východná

Rozloha obce Dolné Otrokovce:
930 ha, 9,30 km² (3,59 sq mi)

Poľnohospodárská pôda spolu: 8,53 km2 853 ha – 92%
– Pôda orná: 8,09 km2 – 809 ha – 94,87%
– Záhrady: 0,20 km2  – 20 ha  – 2,29%
– Trvalé trávnaté porasty: 0,24 km2  – 24 ha  – 2,80%
Pôda nepoľnohospodárská spolu: 0,77 km2  – 77 ha  – 8%
– Lesný pozemok: 0,30 km2  – 30 ha  – 38,65%
– Vodná plocha: 0,05 km2  – 5 ha  – 5,98%
– Plocha zastavané nádvoria: 0,35 km2  – 35 ha  – 45,72%
– Plocha ostatná: 0,07 km2  – 7 ha  – 9,65%

Nadmorská výška Dolné Otrokovce:    181 m

Klíma Dolné Otrokovce:
Oceanic climate (Köppen klimatickej klasifikácie: Cfb)

História obce

Dolné Otrokovce sa nachádzajú v západnej časti Nitrianskej pahorkatiny a juhovýchodne od Považského Inovca s nadmorskou výškou 180m.n.m.. Od okresného mesta Hlohovec je vzdialená 12km.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1113 pod menom „ADRADIC“. V roku 1249 pri súpise majetku oborského kláštora v listine kráľa Belu IV. Je obec spomínaná pod menom „ALSO ATRAK“.  Z toho obdobia existuje mapa obce v maďarskom jazyku.

V roku 1548 bola obec majetkom Mikuláša Ujfalussyho.  V roku 1598 daroval obec kráľ Rudolf, Blažejovi Nagyvatyimu.  Následne v tom istom roku bola obec úplne spustošená tureckým vojskom. Pri spustošený bolo zabitých veľa obyvateľov, ktorých kostry sa nachádzali pri vykopávkach základov kostola, pri kopaní základov budov JRD v lokalite Lapoš.  A pri kopaní pivnice v ulici za cintorínom.  

V roku 1600 vymrel rod majiteľov Babindalyov a majetok bol rozdelený na viac čiastok. Dostali z neho – Kochanovci, Ábelovci, Lucsanyi, Rákoczy a Rudnyanský. Menovaní sú pochovaní na miestnom cintoríne. Niektoré názvy časti obcí po týchto majiteľoch sú v povedomí hlavne starších obyvateľov aj dnes.   Napr. Kochanovec časť na hornom konci obce za domom po Harskom J. smerom k Rožnákovi M.

V roku 1750 kupil Rákoczyho majetok nemec z Hanoveru Benighaus. Spolu so švagrom Gronigerom bývali spoločne v dome za terajším hostincom  Vo dvore tohto domu sa nachádzal portálny kameň – erb.

Za Rakúsko – Uhorska mala v obci majetok – pôdu a majer grófka Cyókiová, ktorá mala sídlo v kaštieli v obci Horné Otrokovce. V tom čase žilo v našej obci niekoľko zemanov, napr. Steiner (teraz tam stojí dom V. Kupca), ďalej žid Golderberg (pozostatky domu ešte stoja za kostolom).

V roku 1920 sa stal novým majiteľom majera po grófke Gyokiovej prisťahovalec od Holíča, Ján Pihorňa. Majer bol pre zlý stav v roku 1988 asanovaný. Dnes tam stojí firma OPO.  

fminulost-tiefenbacherova-032Vojnové roky 1941 – 1945

Do vojny proti Rusku boli nasadení aj naši chlapci  – vojaci, ktorí v tom čase vykonávali základnú vojenskú službu. Vo vnútrozemí gestapo prenasledovalo židov a komunistov. Naši občania sa zachovali statočne, nikto nikoho neudal a v niektorých rodinách potajme ukrývali židov a takto im zachránili životy.

Keď v roku 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie proti Nemcom, niektorí naši občania – vojaci sa pridali na stranu partizánov. Nemci ich však zajali a odvliekli do trestaneckých táborov v Nemecku. Boli to: Ján Ďuriš, Š. Buzássy, a M. Rožňák. Po vojne sa všetci vrátili domov. Zo SNP sa však nevrátil Ján Krakovik, ktorý padol v boji s Nemcami na strednom Slovensku. Na jeho počesť je na budove KD osadená pamätná tabuľa.

Prechod frontu našou obcou sa datuje dňom 1.4.1945, kedy do našej obce prišli prvé ruské vojská. Deň predtým však došlo k tragickej udalosti. Ruské vojsko ostreľovalo našu obec a črepina z granátu zasiahla smrteľne do chrbta vtedy 19 ročného  Michala Kuklu. Jeho mŕtvolu našli kamaráti pod malinou na hornej pažiti. Je pochovaný na miestnom cintoríne.

Socializácia a vznik JRDfminulost-Tiefenbacherova-044u

Socializácia obce, čiže kolektivizácia sa v našej obci začala v roku 1957. Ako prví podpísali prihlášky vstupu do JRD, Vendel Nižňanský, Mária Ondrová, Mária Trebuláková a Mária Repčíková. Prvá ustanovujúca schôdza sa konala 27. Augusta 1957, na ktorej bol za predsedu JRD zvolený roľník Jozef Trebatický.

Začiatky spoločného hospodárenia boli veľmi ťažké. Vtedy ešte nebolo strojov ani priestorov. Odmeňovanie bolo na jednotky a z časti v naturáliách. V roku 1958 prevzal funkciu predsedu JRD L. Ďurka, ktorý sa jej za krátky čas vzdal a do funkcie predsedu bol zvolený Ján Ďuriš.

V roku 1963 bol na členskej schôdzi opäť zvolený Štefan Buzassy, ktorý túto funkciu zastával až do roku 1975, kedy došlo ku zlúčeniu nášho JRD s JRD Merašice a JRD Tekoľdany v jeden hospodársky celok so sídlom v Tekoľdanoch. Na čele nového celku bol vtedy predseda Július Macejka. Tohto v roku 1989 vymenil Milan Domaracký. Po jeho odchode z JRD bol za predsedu zvolený Ján Tabaček.

V Období 1963 – 1975, kedy bol predsedom Š. Buzassy došlo k ekonomickému rozmachu družstva a tým i k zvýšeniu životnej úrovne družstevníkov. Bola dobrá spolupráca JRD a tunajším MNV. Za pomoci JRD sa vybudoval v obci vodovod, postavili sa šatne pre futbalistov, upravili sa cesty a urobili rigoly.

Z histórie ešte možno treba dodať, že za Slovenského štátu v r. 1939 – 1944, keď boli prenasledovaní židia, bol skonfiškovaný všetok majetok Vojtecha Goldbergera a na jeho pôde hospodáril Fond Slovenského štátu. Správcom bol vtedy istý Búchala. Po roku 1945 sa majetok vrátil pôvodnému majiteľovi.

V roku 1949 sa vzdal svojho majetku J. Pihorňa. Tento jeho majetok aj s budovami a dobytkom prevzali Štátne majetky, ktoré na ňom hospodárili až do doby, keď tento majetok prevzalo miestne JRD. Správcom štátneho majetku bol Ján Chrenka, ktorý bol veľkým zanietencom futbalu.

1113 – z poverenia kráľa Kolomana bol spísaný majetok benediktínskeho kláštora

Zoborská listina, kde sú Otrokovce spomínané pod názvom ADRADIC

1156-  Ostrihomský arcibiskup – obec je spomínaná ako ATTRAK

1249- pri súpise majetku zoborského kláštora je zápis o existencii obce v listine

Kráľa Belu IV ako ALSO ATRAK fminulost-Tiefenbacherova-051

1343- obec je spomínaná ako ATRAKY

1416- je obec rozdelená na ALSO ATRAK – Dolné Otrokovce  a FELSO ATRAK – Horné Otrokovce

1435- uhorský kráľ Žigmund Luxemburský donáciou daroval majetky /potvrdil/

ALSO ATRAK a FELSO ATRAK  rodine Kostolányiovcov

1548 – patrila Mukulásovi Ujfalussymu

1583 – kráľ Rudolf obec daroval Blažejovi Nagyvatyimu

1598 – obec bola spustošená – vypálená tureckým vojskom

1600 – vymrel rod Babindalovcov a majetok bol rozdelený medzi Kochanovcov, Abelovcov,Lucsanyiovcov, Rakoczych, Rudnyanských a Tarekovcov

1750 – kúpil po Rakoczym majetok nemec Beninnghaus z Hanoveru a so švagrom Grôningerom

1772 – po súdnom spore o deľbu dedičného majetku, ktorý sa konal v Pešti  predala rodina Koronthaly majetky v Horných a Dolných Otrokovciach rodine Vranovich a po smrti manžela predala majetok grófke Gyôkiovej

1773 – sa na vojenských mapách objavil názov Dolnj  Otrokowcze – h.Alsó-Attrak

1781 – je na listine pečať POSSIONUS ALSO ATRAK

1705 – bol na základe sečianského mandátu Františka II Rákociho 1705 prebraný Kostol evanjelikmi a kalvínmi aj v našej obci

1920 – grófka darovala majer prisťahovalcovi od Holiča Janovi Pihorňovi a manželke

Správa Obce

Za čias Rakúsko – Uhorska boli všemožnými pánmi v obci statkári prípadne zemania. Po skončení prvej svetovej vojny a zániku Rakúsko – Uhorska v 1918, kedy vznikla prvá Čsl. Republika sa na obciach začali vytvárať tzv. Obecné stolice na čele s richtárom obce.

1918 – Vanko, richtár obce

1932 – Ďurka Ján, Richtár obce

1934 – Gróniger Július, richtár obce

V roku 1939 – 1945 sa za existencie prvého Slovenského štátu boli spravujúcim orgánom Obecné rady a komisár obce.

1939 – Ďuriš Jozef, komisár obce

1945 – Pihorňa Ján, richtár obce

Po roku 1945 boli zriadené Rady miestneho národného výboru na čele s tajomníkom. Po roku 1950 sa to zmenilo na Rady MNV, na čele s predsedom MNV a tajomníkom.

1950 – Ďuriš Vít, predseda MNV

1964 – Masaryk Jozef, predseda MNV

1966 – Behúl Jozef, predseda MNV

1986 – Lehocký Anton, predseda MNV

Od roku 1992 boli vytvorené obecné zastupiteľstvá na čele so starostom obce.

1992 – Buzassy Štefan, starosta obce

1998 – Mičianová Emília, starosta obce

2002 – Zbojek Pavol, starosta obce

2007 – Mičianová Emília, starosta obce

2010 – Mičianová Emília, starosta obce

2015 – Maršala Ján, starosta obce

Kancelária obecného úradu bola po prvýkrát zriadená v roku 1951 na starom Benighausovom dome. Dovtedy úradovali richtári doma. Písomnú agendu chodil jedenkrát do týždňa vybavovať Kramár z notárskeho úradu Horných Otrokoviec. Po zriadení funkcie tajomníka MNV sa začalo úradovať denne.

Nová budova (terajšia) obecného úradu a kultúrneho domu bola odovzdaná do užívania v roku 1960 a odvtedy pracuje na obecnom úrade aj administratívna pracovníčka.  V tom roku bol v obci vybudovaný aj obecný rozhlas, ktorý nahradil bubeníka. Známym obecným zriadencom, bubeníkom a poštárom bola vdova Alžbeta Ďurišová a neskôr Nosál.  Obecným hlásnikom a pastierom bol Králi a neskôr Kasana.

 

Erb obce

dolne_otrokovceRYTIER

Historickú symboliku obce Dolné Otrokovce poznáme podľa odtlačkov pečatidiel z 18. Stor. Zachovali sa na archívnych dokumentoch Nitrianskej župy – urbárskych písomnostiach, uložených v Štátnom oblastnom archíve v Nitre. Prvá pečať nesie kruhopis POSSIONIS ALSO ATRAK 1781. V jej strednej sú zobrazené dva skrížené nástroje. Prof. Jozef Šimončič ich v r. 1980 charakterizoval ako klčovnicu a motyku. Novšie však komisia MV SR, identifikovala prvý nástroj ako Sekeru a druhý ako motyku.

Druhá pečať s kruhopisom PSSIONIS.ALSO.VARASD tiež opísal prof. Šimonič a jej pečatný motív identifikoval ako sv. Juraja na koni.

Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erboch), vexikologické (náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) zákonitosti, pravidlá a zvyklosti. Podľa odporúčania Heraldickej komisie MV SR sa pri tvorbe obecného erbu vychádzalo z heraldicky čistejšej predlohy s motívom skrížených nástrojov. Na želanie obce sa však vo väčšom erbe aplikoval aj motív so sv. Jurajom, ako rytierom.

S ohľadom na heraldické pravidlá erbovej tvorby, je vzhľadom na obsahovú náplň erbu najvhodnejšie sfarbenie štít červený – vo farbe svätojurajskej zástavy – kovové časti nástrojov strieborné, drevené zlaté.

Erb obce Dolné Otrokovce, vychádzajúci z historickej predlohy má túto podobu:           dolne_otrokovce

V červenom štíte skrížené strieborné nástroje – sekera a motyka – na zlatých poriskách

Vo väčšom erbe obce stojí za základným erbom sv. Juraja v striebornom brnení a prilbe, pravicou držiaci zlatú žrď so striebornou, lastovičím chvostom ukončenou zástavou so znamením červeného heroldského kríža.

Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo všetkých heraldických katalógoch s erbmi obcí, a teda pri publikovaní erbu obce Dolné Otrokovce v heraldických publikáciách ho nebude potrebne znova upravovať.

V zmysle heraldickej konvencie bude možné zlatú podľa potreby zamieňať aj so žltou a striebornú s bielou, pričom sa budú vždy popisovať ako zlatá a strieborná.

dolne_otrokovce_vlajkaPri čierno – bielom vyjadrení farieb sa červená vyjadrí zvislým šrafovaním, zlatá bodkovaním a strieborná ostáva voľná.

Vlajka obce Dolné Otrokovce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej, červenej, žltej, červenej, žltej, červenej, a bielej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Pečať obce Dolné Otrokovce je okrúhla, uprostred s obecnými symbolmi a kruhopisom OBEC DOLNÉ OTROKOVCE.

Zástava obce Dolné Otrokovce má podobnú kompozíciu ako vlajka. Pomer strán však nieje záväzne stanovený, čo znamená, že môže byť zástava aj dlhšia.

Štandarda starostu obce Dolné Otrokovce má medzi ostatnými symbolmi obce osobitné postavenie. Je vlajkou starostu, jedným z odznakov jeho úradu. Podobá sa znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách obce. Rozdiel je tiež v tom, že kým znaková zástava môže byť zhotovená v mnohých exemplároch, štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení. A býva tiež zhotovenejšia luxusnejšou technikou.

 

Komunitný plán služieb

Komunitný plán sociálnych služieb v obci Dolné Otrokovce na roky 2018 – 2022

KPSS Dolné Otrokovce 2018 2022 (2)

Obecné zastupiteľstvo

Poslancami Obecného zastupiteľstva v Dolných Otrokovciach, zvolení na obdobie rokov 2014-2018 sú:
1  Katarína Zigová, nezávislý
2 Mgr. Ľudovít Zelíska, SMER-SD
3 Miroslav Jurčo, nezávislý
4 Ing. Miroslav Cáder, nezávislý
5 Ján Tamajka, nezávislý

Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva na štyri roky. Počet poslancov na celé volebné obdobie určí pred voľbami obecné zastupiteľstvo podľa počtu obyvateľov obce. Obecné zastupiteľstvo obce Dolné Otrokovce má 5 poslancov.

Funkcia poslanca obecného zastupiteľstva je nezlučiteľná s funkciou starostu obce, zamestnanca obce v ktorej bol poslanec zvolený, štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený, prípadne podľa osobitných zákonov.

Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené:

  • určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním,
  • schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1, rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať starosta,
  • schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce,
  • rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane a ukladať miestny poplatok,
  • určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku a verejnej dávky a rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky,
  • vyhlasovať miestne referendum o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a zvolávať zhromaždenie obyvateľov obce,
  • uznášať sa na nariadeniach,
  • schvaľovať dohody o medzinárodnej spolupráci a členstvo obce v medzinárodnom združení,
  • určiť plat starostu podľa osobitného zákona a určiť najneskôr 90 dní pred voľbami na celé funkčné obdobie rozsah výkonu funkcie starostu; zmeniť počas funkčného obdobia na návrh starostu rozsah výkonu jeho funkcie,
  • voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce, určiť rozsah výkonu funkcie hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu hlavnému kontrolórovi,
  • schvaľovať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov,
  • zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe,
  • schvaľovať združovanie obecných prostriedkov a činností a účasť v združeniach, ako aj zriadenie spoločného regionálneho alebo záujmového fondu,
  • zriaďovať a zrušovať orgány potrebné na samosprávu obce a určovať náplň ich práce,
  • udeľovať čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny,
  • ustanoviť erb obce, vlajku obce, pečať obce, prípadne znelku obce.

Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť a zrušiť podľa potreby stále alebo dočasné výkonné, kontrolné a poradné orgány, najmä obecnú radu, komisie a určuje im náplň práce.

Rokovanie obecného zastupiteľstva
Obecné zastupiteľstvo zasadá podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace. Návrh programu zasadnutia obecného zastupiteľstva sa zverejňuje na úradnej tabuli v obci aspoň tri dni pred zasadnutím obecného zastupiteľstva.
Rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné. Obecné zastupiteľstvo vyhlási rokovanie vždy za neverejné, ak predmetom rokovania sú informácie alebo veci chránené podľa osobitných zákonov.
Nariadenie a uznesenie obecného zastupiteľstva podpisuje starosta najneskôr do 10 dní od ich schválenia obecným zastupiteľstvom.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z.n.p.

Starosta obce

foto-starosta-x700
Ján Maršála starosta obce Dolné Otrokovce

15. 11. 2014  bol v komunálnych voľbách zvolený a 02. 01. 2015 na ustanovujúcom Obecnom zastupiteľstve menovaný do funkcie starostu obce Dolné Otrokovce Ján Maršála.

Vek nástupu do funkcie 57 rokov

Predstaveným obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Volia ho obyvatelia obce v priamych voľbách na štyri roky. Funkcia starostu je verejnou funkciou. Funkčné obdobie starostu sa končí zvolením nového starostu a zložením sľubu. Spôsob volieb upravuje osobitný predpis.
Funkcia starostu je nezlučiteľná s: 
– funkciou poslanca obecného zastupiteľstva,
– funkciou zamestnanca odborného aparátu obce, do ktorej  orgánu má byť volený,
– ďalšími funkciami, ak to ustanovuje osobitný zákon.
Starosta :
– zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady a podpisuje ich uznesenia,
– vykonáva obecnú správu,
– zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám,
– rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo organizačným poriadkom obecného zastupiteľstva vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov obce; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom.
Starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné. Ak je zriadená obecná rada, starosta prerokuje uznesenie obecného zastupiteľstva pred pozastavením jeho výkonu v obecnej rade. Uznesením obecnej rady však nie je viazaný.
Ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva starostom pozastavený z dôvodu, že je pre obec zjavne nevýhodné, môže ho zrušiť obecné zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov do 14 dní potom, čo bolo napadnuté uznesenie zverejnené v obci a upravené podľa stanoviska obyvateľov obce. Ustanovenie § 12 ods. 3 sa použije aj v tomto prípade.

(Zdroj: zákon SNR č. 369/1990 Zb.)  

Základné údaje a kontakty

[one_half]dolne_otrokovceRYTIER
Adresa:
Obecný úrad
Dolné Otrokovce 44
Dolné Otrokovce      920 61

Okres: Hlohovec
Kraj: Trnavský
[/one_half]
[one_half_last]

Starosta: † 27.12.2021  Ján Maršála

Zástupca starostu.:  Ing. Miroslav Cáder

Telefón:  033 7448 321
Mobil:     0903 407 551
E-mail: starosta@dolneotrokovce.sk
E-mail: ocudotrokovce@wircom.sk

Administratíva: Zdenka Tabačková

Telefón:  033 7448 321
Fax:        033 7448 321
E-mail: ocudotrokovce@wircom.sk
WEB:    www.dolneotrokovce.sk
[/one_half_last]

MAPA:


Kód obce: 506958
IČO: 00312428
Počet obyvateľov: 357
Katastrálne územie: 930 ha
Prvá písomná zmienka: v roku 1 113

Úvod

Vážení občania, milí rodáci a návštevníci našej web stránky.foto-starosta-x700

Vítam Vás na webovej stránke obce Dolné Otrokovce, ktorá bude plná informácií a to z obecného zastupiteľstva, z kultúrneho a spoločenského života obce

                                                                                                                   † 27.12.2021

Dozviete sa viac o aktivitách, prečítate si aktuality. Stránka je aj

sprievodcom v obci, prevedie Vás jej históriou a zákutiami našej prírody.